Kinesiotaping alebo tiež tejpovanie bolestivých miest, je čoraz populárnejšie. Obľubujú ho najmä vrcholoví športovci. Ide o podpornú liečbu pri bolestiach, ktorá je navrhnutá tak, aby uľahčila prirodzený proces hojenia, a zároveň poskytovala oporu a stabilitu svalstva či kĺbov bez obmedzení pri pohybe. Je tejpovanie bezpečné a môžu ho využívať aj deti či ľudia v pokročilom veku?
Pre koho je tejpovanie určené?
Kinesiotaping je určený tak pre pacientov s rôznymi ťažkosťami, ako aj zdravých ľudí. V rámci prevencie sa používa najmä u športovcov, uplatnenie si však nachádza aj pri menštruačných bolestiach, v gravidite (tehotenstve), alebo ako „bandáž“ pri ťažších prácach, turistike atď. Lieči rôzne ortopedické, neuromuskulárne či neurologické ochorenia. Veľkou výhodou týchto zázračných farebných pásikov je, že úľava sa dostaví ihneď, alebo v priebehu niekoľkých hodín.
Aplikovať ho nemôže hocikto
Prvú aplikáciu môže vykonávať len na vyškolený zdravotník-fyzioterapeut, rehabilitačný lekár alebo ortopéd, ktorý vyberie podľa indikácie presný typ, dĺžku tejpu, miesto aplikovania, smer a silu ťahu. Po tomto výkone, po zaškolení zdravotníkom, môže ďalšie tejpy aplikovať aj laik, ale platí pravidlo „jeden problém, jedna časť tela, jeden typ tejpu“. To znamená, že keď sa zmení problém (typ bolesti, miesto a pod.), človek musí opakovane vyhľadať zdravotníckeho odborníka. „Aplikácia tejpov podomácky sa neodporúča, nakoľko laik nepozná anatómiu tela, jeho orientačné body. Navyše, každý organizmus je jedinečný a nemusí byť zvolený správny úpon alebo odstup. Tejp potom nebude efektívny,“ uvádza fyzioterapeutka MSc. Rita Géci Tóthová z Polikliniky J. Jonáša v Bratislave.
Ako kinesiotaping funguje?
Mechanizmus pôsobenia tejpu je zatiaľ nejasný (existuje málo adekvátnych štúdií), no vedci sa domnievajú, že najdôležitejšiu rolu hrá riasenie tejpu. Tejp má totiž vlnovité lepenie, čo znamená, že po nalepení zdvíha pokožku od podkožia, čím uľahčuje prekrvenie a tok lymfy, teda urýchľuje proces hojenia. Významnú úlohu má v potláčaní nociceptorov a stimulácií proprioceptorov, následkom čoho dochádza k zníženiu pocitu bolesti. Uvoľňuje napäté svalstvo, vďaka riaseniu aj trigger pointy (pôsobí ako jemné bankovanie), no jeho účinky závisia najmä od techniky lepenia. „Kinesiotape je overená metóda v rámci praxe, ktorá sa využíva napríklad v Nemecku v traumatológii ako tzv. ,buddy tapeʻ na fixovanie zlomenín prstov nohy, rovnako sa využíva aj jeho modifikovaná verzia (crosstape) na rýchlejšie hojenie jaziev,“ dodáva fyzioterapeutka z Polikliniky J. Jonáša v Bratislave.
Tejpovanie sa využíva napr. pri týchto indikáciách:
- Bolesť krížov
- Opuchy pri zlomeninách, vyvrtnutiach
- Karpálny tunel
- Plochá noha
- Epikondylitídy – napr. tenisový a golfový lakeť
- Syndróm manžetových rotátorov
- Stuhnuté šijové svalstvo
Mýty a fakty spojené s kinesiotapingom
Mýtus: Kinesiotaping vyvoláva alergické reakcie
Fakt: Kinesiotaping je hypoalergénny. Je z bavlny, ktorá je najmenej alergizujúcou látkou. V kombinácii s akrilovým lepidlom je riziko alergických reakcií znížené. Práve preto si nájde využitie aj u detí, tehotných žien, ale aj v prípade ľudí po operáciách.
Mýtus: Farba tejpu je dôležitá
Fakt: Hoci existujú domnienky, že farba môže mať vplyv na efekt tejpu, napríklad že modrá farba zmierňuje zápal a podobne, skôr ide o placebo a subjektívny názor. Dôkazy na to zatiaľ nie sú. Faktom je, že tmavé farby, ako napr. čierna, vydržia na pokožke dlhšie, dôvod je však nejasný.
Mýtus: Čím je kinesiotejp drahší, tým je kvalitnejší
Fakt: Pri kupovaní tejpu tento princíp nefunguje. Skôr si zaplatíte za „značku“ ako za kvalitu tejpu. Všetky kinesiotejpy sú zo 100-percentnej bavlny s akrilovým lepidlom. Rozdiel môže byť v tkaní bavlny, v sínusových vlnkách lepenia, ktorá je pre každú značku špecifická.
Mýtus: Dopredu nastrihané (tzv. pre cut) tejpy sú lepšie
Fakt: Je to ako s peknými šatami alebo sakom. Je iné, keď si ich kúpite v konfekčnej veľkosti - môžu sedieť, ale nemusia. No keď ich krajčírka šije podľa vašich rozmerov, sedia vám „ako uliate“. To isté platí pre tejp.
Fakt: Tejp sa môže nosiť 7-14 dní
Mýtus: Nie, dobre nalepený tejp vydrží viac ako týždeň, no dráždenie receptorov oslabne do 5 dní. Preto sa odporúča po 1-5 dňoch tejp odstrániť, dať si 1-2 dni pauzu a následne sa znova môže nalepiť. S tejpom môžete vykonávať každodenné činnosti, navyše sa v ňom môžete sprchovať, plávať aj športovať.
Mýtus: Tejp je len placebo
Tejp nie je len placebo, čo potvrdzuje aj fakt, že jeho využitie zakázali na súťažiach ako plávanie, vodné pólo, synchronizované plávanie atď. Kinesiotaping je počas súťaží v týchto športoch vnímaný ako dopping.